Lesovik v Kremnici
Náš najdlhšie očakávaný jarmok v krásnom prostredí historickej Kremnice.
Na tento deň sme sa nesmierne tešili, pretože sme v Kremnici nikdy predtým neboli, tešili sme sa na historcké mesto, dobrú atmosféru a dúfali sme v skvelú akciu.
Prišli sme deň pred jarmokom. Cesta bola náročná, v horúčave, s dvoma deťmi, s plne naloženým autom po strop. Nebudeme si klamať, nebola to žiadna výhra v tom teple cestovať vyše 5 hodín.
Hneď po príchode sme sa ubytovali v krásnom byte rovno pod Zámkom, v tichej uličke vydláždenej kameňom, kde sme sa cítili ako keby sme vkročili do iného storočia. Po rýchlom osviežení a vybalení sme utekali do mesta, kde už bol bohatý program.
Poobzerali sme si mesto, vychutnali jeho večernú atmosféru a boli sme plní očakávaní, čo prinesie nasledujúci deň.
Skoro ráno sme sa išli vybaliť, svoje miesto sme mali v uličke kúsok od ubytovania, mimo hlavnej predajnej zóny. Toto miesto už bolo medzi poslednými voľnými a tak nám neostávalo nič iné, ako brať to, čo sa ponúka. Boli sme veľmi skeptickí ohľadom tohto miesta, keďže ľudia museli nie len vyjsť mimo hlavného námestia do uličky, ale ešte z uličky aj jemne zabočiť a prejsť cez bránku, kde boli okrem nášho ešte tri iné stánky. Povedali sme si však, že keďže je to jednodňový jarmok, nabitý programom, tak to možno nebude vadiť.
Rozkladanie stánku sa zdalo v tento deň nekonečné, bolo horúco a trvalo nám to obzvlášť dlho, kým sme všetko vybalili a premysleli sme systém výstavy produktov.
Auto sme museli zaparkovať pred ZUŠ, čo bolo tiež dosť ďaleko od nás.
Vybalení sme čakali na zákazníkov a snažlili sme sa aj napriek náročnému ránu byť v pohode s úsmevom na tvári.
Čakali sme celý deň, avšak už po pár hodinách sme si boli istí výsledkom a to tým, že tentokrát asi veľa nezarobíme. Do uličky prichádzalo veľmi málo návštevníkov jarmoku, a aj tí, čo prišli, odišli od nás častokrát naprázdno. Ďakujeme, tým zopár zákazníkov, ktorí nám pomohli aspoň pokryť náklady na túto celú cestu. Neúspech na tomto jarmoku pripisujeme najmä umiestneniu stánku a vysokej horúčave, ktorá nás už poobede obrala o zbytky poslednej energie.
Večer sme sa pobalili a vydali na dlhú cestu domov.
Človek sa učí celý život a na jarmokoch je stále náročné predpokladať, či bude dobrý, či bude slabý, či bude teplo, zima atď.
Sme však veľmi radi, že sme Kremnicu videli a neznamená to, že sa tu už nikdy nevrátime. Je to nádherné mesto plné histórie a určite sa vrátime ho preskúmať podrobnejšie.